Petra Fornayová (SK): MANIFEST MOŽNOSTÍ / Program Moving Station

13. 5. 2021, 19:00
 
Naša nežná revolúcia bola pre väčšinu z nás zlomovým momentom. Predstavenie Manifest možností nechce byť objektívnym výpočtom diania. Je manifestom rôznych uhlov pohľadu, z ktorých sa na revolúciu a na obdobie po nej môžeme pozerať.
 
REŽIE, KONCEPT, TEXTY, CHOREOGRAFIE: Petra Fornayová
INTERPRETACE: Anna Čonková, Soňa Kúdelová, Soňa Macejáková, Jana Machútová, Libuša Puškárová, Silvia Sviteková
DRAMATURGIE: Peter Šulej
VIDEO A VIZUÁLY: Boris Vitázek
HUDBA A VÝBĚR HUDBY: Ambróz Šulej
KOSTÝMY: Iveta Haasová
TECHNICKÁ REŽIE: Slavomír Šmálik
SCÉNGRAFICKÉ KONZULTACE: Ján Ptačin
AUTOŘI POŽITÝCH FOTOGRAFIÍ: Juraj Fifík, Tomáš Manina
REŠERŠE TEXTŮ: Darina Gyurkovicsová, Pavlína Petrželková
PR: Eva Vozárová
VIDEOZÁZNAM A EDITING: Adam Hanuljak
FOTO: Barbora Dolinajová
PRODUKCE: Tereza Michalová
ZDROJE TEXTŮ: Peter Šulej: Rhodézia, Revolučná (zbierka Koniec modrého obdobia), ÚPN – archívne materiály, Ilona Švihlíková: Jak jsme se stali kolonií, Philipp Ther: Nový pořádek na starém kontinentě_Příběh neoliberální Evropy, Božena Němcová: Zlatá kniha rozprávok, Ladislav Šimák: Manažment rizík

„Jednou z najdôležitejších hodnôt revolúcie bol pravdepodobne pocit solidarity. Ku kľúčovým hodnotám patrila ľudskosť, ľudská dôstojnosť a vzájomnosť. Nezávisle na vlastných politických postojoch sa musíme pýtať, do akej miery mali reformné porevolučné zákony na pamäti práve tieto hodnoty. ... Ďalšou ústrednou hodnotou revolúcie bola sloboda. Najprv v zmysle oslobodenia sa od niečoho – od sovietskej nadvlády, domácich komunistov, cenzúry, prenasledovania za odlišné názory.... Avšak etické ukotvenie slobody a sociálnej dimenzie sa v porevolučnej dobe transformácie do veľkej miery vytratilo. Hneď v roku 1990 bola idea slobody zredukovaná na slobodný trh, čiže voľné trhové hospodárstvo...
 
Pád Berlínskeho múru v roku 1989 umožnil vznik experimentu obrovských rozmerov. Tento experiment ovplyvnil celú Európu: národy, ktoré dovtedy tvorili východný blok, boli pretvorené, aby vyhovovali západnému neoliberálnemu systému a podriadili sa tak režimu liberalizácie, deregulácie a privatizácie.“
Philipp Ther: Nový pořádek na starém kontinentě_Příběh neoliberální Evropy, Libri, Praha, 2016
 
„Československo sa v roku 1989 začlenilo do svetovej ekonomiky opäť na báze kolónie - v čase, keď sa kapitalizmus nachádzal v mnohých systémových problémoch a rozpad východného bloku umožnil odložiť veľkú recesiu o dvadsať rokov. Otázka, či to bola súhra okolností, zámer alebo dôsledok našej naivity, nebude asi nikdy jednoznačne zodpovedaná. A v postavení kolónie ostávame dodnes. Naše transformačné stratégie vznikali v prostredí, ktoré opanoval neoliberalizmus ako liek na všetky neduhy sveta. Nebolo to ideálne, mocensky neutrálne prostredie či svet dokonalej konkurencie, ale svet globálneho trhu so vzrastajúcou mocou nadnárodných firiem. Ideové víťazstvo bolo dôležité, pravica získala veľkú podporu a ľavica si s novou situáciou nevedela a stále nevie rady. Stali sme sa opäť politickou, myšlienkovou a ekonomickou perifériou. Je však ťažké narušiť dogmatický obraz, ktorý sa prezentuje v mienkotvorných médiách, ako bolo všetko pred 89. katastrofálne zle a po 89. smerujeme k lepším zajtrajškom. Každý, kto sa pokúsi o vyváženejší pohľad, je ihneď onálepkovaný ako boľševik – je to paradoxné pre dobu, ktorá si hovorí, že konečne priniesla slobodu vyjadrovania.“
Ilona Švihlíková: Jak jsme se stali kolonií, Rybka Publishers, 2015
 
Tvorbu a uvedenie predstavenia podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
Podpora: Galéria mesta Bratislavy, Vlna o.z., Euromotor spol. s.r.o.
Ďakujeme za podporu : Zora Leščáková, Staromestské centrum kultúry a vzdelávania, Stavebniny Ištok, s.r.o., Marek Debnár